Krutý koniec „Dany“
4. apríla 1981 prišli na oddelenie Verejnej bezpečnosti (VB) v Prahe oznámiť dvaja svedkovia, že v rieke Vltave videli plávajúcu časť ľudského tela. Mestská správa VB v Prahe po tomto oznámení v nasledujúcich dňoch vykonala pátraciu akciu, počas ktorej dňa 15. 4. našli časť ženského tela bez hlavy a dolných končatín.
VB sa pokúšala najprv stotožniť nájdenú časť tela. Po previerkach sa vyšetrovací team zameral na nezvestnú R. P.. Jej nezvestnosť nahlásila jej matka, keď sa dcéra nevrátila do miesta prechodného bydliska. Pochádzala z východné Slovenska z okr. Spišská Nová Ves, pracovala v Čechách ako upratovačka v jednom automobilovom závode, kde ju prezývali „DANA“.
Počas vyšetrovania sa našiel vo Vltave ďalší balík, ktorý obsahoval spodnú časť ľudského tela.
Vyšetrovanie sa zameriavalo na blízky okruh priateľov a známych, ktorí „Danu“ videli naposledy. Orgány podozrievali najprv priateľa, ktorý si plnil základnú vojenskú službu, a ktorý sa s „Danou“ mali brať. Potencionálny ženích však mal perfektné alibi. V hľadáčiku VB bolo viac podozrivých, napr. „Danina“ kolegyňa, s ktorou mali dlhodobé nepriateľské vzťahy. Ďalej to bol muž, ktorý pracoval tiež v tom istom podniku, ktorý bol ženatý a mal evidentný záujem o „Danu“ a s ktorou mali aj dohodnuté stretnutie. Podozrenia sa však nepotvrdili. Napriek tomu však boli zistené informácie s kým sa ešte v posledný deň keď bola videná stretla. Išlo o akéhosi kubánskeho štátneho príslušníka.
Po jeho nájdení, keď ho predviedli na stanicu VB, vypovedal, že strávil s „Danou“ večer na varieté a po večeri si k nim prisadol cudzí muž aj napriek tomu, že v podniku bol dosť voľných miest a dal sa s nimi do rozhovoru. V noci potom všetci traja odišli na zastávku, kde sa s nimi Kubánec rozlúčil a „Dana“ zostala sama s neznámym mužom a od tej doby ju už nevidel. Kubánec ešte policajtom dal popis neznámeho muža a stanicu VB opustil. Vyšetrovatelia spočiatku neverili Kubáncovej výpovedi o neznámom mužovi. Napriek tomu bol podľa opisu vyhotovený kreslený portrét podozrivého neznámeho muža. Tento portrét sa však nedostal na všetky oddelenia VB. Usilovnou prácou pri pátraní po neznámom mužovi sa jeden s príslušníkov VB, neuspokojil s pátraním po reštauráciách a baroch, ale zašiel aj na miestne oddelenie VB, kde zhodou okolností nemali kópiu portrétu podozrivého. Jeden z príslušníkov miestneho oddelenia okamžite identifikoval osobu na fotografii.
Stotožnení L. S. bol už krát súdne trestaný. Po počiatočnom kategorickom popieraní, že „Danu“ nepozná a nikdy sa s ňou nestretol sa nakoniec pod ťarchou dôkazov priznal a popísal celý čin, keď „Danu“ zavraždil. Po prvotnom zoznámení (v prítomnosti Kubánca) sa stretli na ďalší deň, kde po dohode išli do bytu obvineného a tam mali pohlavný styk. Pri druhom pohlavnom styku cítil akési vzrušenie a zatlačil na hrdlo „Dany“. Po uvoľnení rúk zistil, že „Dana“ chrčí, o malú chvíľu neskôr prestala dýchať a predpokladal, že je už mŕtva. Po počiatočnej panike vypil pol litra tvrdého alkoholu, telo preniesol do vane, zobral lovecký nôž a pílku a začal rezať. Časti tela zabalil do závesov, igelitových tašiek, ktoré potom odhodil do rieky Vltava. Odhodil tam aj hlavu, ktorá sa nikdy nenašla. Po návrate domov tam poutieral krv a nakoniec ešte zahodil nohavice, ktoré boli od krvi.
Podľa psychiatrov trpel duševnou poruchou, a to nestálou psychopatiou s asociálnymi, agresívnymi a sadistickými rysmi a nepovažovali u neho liečenie za účinný prostriedok k náprave.